Ak poznámku hodnoty pH, môžeme určiť reakciu danej hodnoty. Prevažná väčšina chemických procesov prebieha vo vodnom prostredí. Po sebe idúce zlúčeniny menia svoju hodnotu pH, keď sa rozkladajú na ióny. Na určenie tejto hodnoty zvyčajne používame pH meter, ale v praxi pokračujú veľkú úlohu acidobázické indikátory. Umožňujú nám vizuálne s istotou odpovedať. Poďme sa teda o nich dozvedieť viac.
Definícia pH
Ako definícia, pH je záporný logaritmus hlavných iónových iónov . V tomto prípade vypočítame túto hodnotu pomocou, čo sa nazýva molárna koncentrácia. Všetky chemické zlúčeniny možno klasifikovať na základe pH na zlúčeniny s kyslou, zásadou alebo inertnou reakciou (reakcia je teda určená koncentráciou vodíkových iónov). To je dôvod, prečo sa pH často označuje ako miera kyslosti riešenia. Na čo potrebujeme hodnotu pH?
- Určenie reakcie
- Predpovedanie možností chemickej reakcie
- Zabezpečenie vhodných podmienok pre určité rastliny
- Úprava špecifických procesov s cieľom priemyselných odpadových vôd
- Výber účinných čistiacich prostriedkov podľa typu znečistenia
Hodnota pH je neodmysliteľne spojená s pojmom pH stupnica . Stupnica sa pohybuje od 0 do 14. Je to veľmi užitočný nástroj na organizáciu riešení na základe ich chemickej reakcie. Stupnica pH je záporná logaritmická stupnica. Predpokladá sa, že roztoky, ktorých pH je:
- nižšie ako 7 (<7) sú kyslé charakteristické (pre roztoky platiť),
- rovné 7 sú inertné,
- vyššie ako 7 (>7) sú zásadité (charakteristické pre zásadité roztoky).
pH extrémne koncentrovaných roztokov môže klesnúť pod 0 alebo nad 14, inými slovami, mimo stupnice pH.
Acidobázické indikátory
Indikátory pH sú špecifikované chemické látky, ktoré menia farbu podľa prostredia. Ich charakteristickým znakom je, že ich farba je konštantná v roztoku so špecifikovanou reakciou; napríklad metylová roztok je vo vysoko kyslom roztoku červená. V laboratóriách môžeme najčastejšie vidieť organické indikátory, ktorými sú slabé kyseliny alebo zásady (acidobázické indikátory). Variabilita ich farby v závislosti od reakcie je spôsobená tým, že riešenia tiež vytvárajú tým medzi nedisociovanú (farbu A) a disociovanú (farbu B) formou zlúčeniny. Podľa toho, na ktorú stranu je chemická rovnováha posunutá (teda podľa obsahu vodíkových iónov), prevláda určitá forma, ktorá má špecifickú farbu. Najpopulárnejšie indikátory pH:
- Fenolftaleín – indikátor v chemických laboratóriách. Aplikuje sa vo forme 1%roztoku. V neutrálnych roztokoch je bezfarebný, v zásaditom prostredí nadobúda charakteristickú malinovú farbu.
- Metylová oranžová – používa sa na detekciu detekcie, keďže v prítomnosti je intenzívna farba (pH < 3,2) alebo žltá (pH > 4,4) farba. Patrí do skupiny takzvaných azofarbív. Používa sa ako vodný roztok.
- Brómkrezolová zeleň – používa sa pri väčšine organických zlúčenín. Je to pevná látka bielej až krémovej farby. V kyslých roztokoch je žltá a pri pôsobení zásad sa na modrú.
- Metylová červeň – azofarbivo. Mení farbu z tmavočervenej na veľký rozsah pH od 4,2 do 6,3. Používa sa najmä pri acidobázickej titrácii.
- Brómtymolová modrá – derivát tymolovej modrej. Zmena farby tohto indikátora pH sa pohybuje od žltej (kyslá reakcia) cez zelenú (neutrálnu reakciu) až po tmavomodrú (základnú reakciu).
indikátorové papieriky
Acidobázické indikátory sa často používajú v laboratóriách. Vyznačujú sa však tým, že menia farbu v určitých rozsahoch hodnôt pH, čo môže spôsobiť približnej hodnote pH roztoku s neznámym zložením. potrebným riešením sú indikátorové papieriky . Zmiešaním vhodných indikátorov získame univerzálne indikátory, ktoré následne aplikujú na pásiky jednoduchého filtračného papiera. Po zaschnutí je výsledný papier naším univerzálnym indikátorovým papierikom. Stanovenie hodnoty pH pomocou univerzálnych indikátorových papierikov spočíva v ich ponorení do testovacieho roztoku. Papiere sa bežne dodávajú s vhodnou farebnou škálou. Farbu univerzálneho indikátorového papiera porovnáme s farbou na nastavenie a spôsobom určíme približnú hodnotu pH.
Domáce indikátory pH
Ako indikátor pH možno použiť celý rad prirodzene sa vyskytujúcich látok. V kuchyniach či v záhrade nájdeme množstvo príkladov. To dokazuje tvrdenie, že chémia nás doslova obklopuje.
Čaj
Väčšina ľudí si určite všimne, že keď do čaju pridáme citrónovú šťavu, čaj bude o niečo bledší. Čajová esencia je totiž prirodzeným indikátorom pH. Pridanie citrónovej spôsobí pokles pH, čo zmení svetlohnedú farbu (neutrálnu reakciu) na slamovožltú (kyslú reakciu). Túto zmenu farby sú rôzne nazývané taníny, ktoré sú zodpovedné aj za charakteristickú dochuť čaju.
Cviklový džús
Repná šťava sa vyznačuje aj variabilitou farieb na základe reakcie. V kyslom prostredí je jeho farba červenofialová, často označovaná ako fialová. Farbu možno pozorovať napríklad pri varení cviklovej polievky. Počas prípravy však stráca farbu, najmä ak je teplota príliš vysoká. Je to spôsobené tepelnou degradáciou betaínov počas varu. Na obnovenie sýtofialovej farby by sme mali vývar okysliť, takže pridajte napríklad malé množstvo kyseliny citrónovej.
Kvety
Farbivá sa vyskytuje prirodzene v niektorých kvetoch, napr. v hortenzii alebo nezábudke, sú tiež akýmsi acidobázickým indikátorom. Ich farba závisí od pH pôdy, v ktorej rastú. Zábudky sú v kyslých pôdach ružové, v zásaditom prostredí modrá. Podobne je to aj s hortenziou: čím nižšia je hodnota pH, tým viac kvetov je modrých a tým je farba intenzívnejšia.