čo je chémia?

Chémia – čo to je?

Každý slovník obsahuje jednoduchú odpoveď na otázku položenú v názve tohto článku. čo je chémia? Definícia je nasledovná: je to veda o štruktúre a vlastnostiach rôznych látok a premene jednej látky na druhú. Chémia patrí do skupiny takzvaných prírodných vied, kam patrí aj biológia, fyzika, astronómia. Chémia je rozdelená do dvoch hlavných oblastí: organická chémia a anorganická chémia . Prvá z týchto vied zahŕňa výskum zlúčenín obsahujúcich uhlík. Anorganická chémia sa na druhej strane vzťahuje na všetky ostatné zlúčeniny, v ktorých nie sú žiadne uhlíkové väzby.

Chémia a fyzikálna chémia

Chémia je jednou z mnohých vied, ktoré sa stále vyvíjajú. Na prelome storočí sa objavili rôzne oblasti vedy, ako napríklad fyzikálna chémia . Táto veda, nazývaná aj fyziochémia, spája prvky poznatkov o chemických a fyzikálnych vlastnostiach rôznych látok. Podstatou fyzikálnej chémie je pokus zdôvodniť chemickú reakciu pomocou teórie fyziky. Fyzikálna chémia zahŕňa: také vedy ako:

• elektrochémia,
• termodynamika,
• fotochémia,
• fonochémia,
• radiačná chémia.

Existuje aj niekoľko ďalších typov fyzikálnej chémie, napríklad magnetochémia. V tejto vede hrá kľúčovú úlohu analýza vzťahu medzi magnetickými vlastnosťami a chemickou štruktúrou látky. K fyzikálnej chémii patrí aj koloidná chémia, ktorá sa zaoberá štúdiom koloidných systémov (nehomogénnych suspenzií).

Čo je analytická chémia?

Analytická chémia je príkladom interdisciplinárnej chémie, ktorá spája rôzne oblasti vedomostí. Ako už názov napovedá, táto veda sa zaoberá najmä analýzou rôznych látok. Výskumníci zapojení do vývoja analytickej chémie neustále vyvíjajú nové metodológie fungovania. Cieľom ich práce je lepšie pochopiť a spresniť vlastnosti rôznych chemických zlúčenín – známych aj úplne nových.

Chémia: poznatky získané pozorovaním prírodného sveta

Od úsvitu vekov ľudia pozorne pozorujú svet okolo seba a javy, ktoré sa v ňom odohrávajú. Pozorovania viedli k vzostupu vedeckej disciplíny chémie. Definícia tejto vedy však nevznikla okamžite. Prvými objaviteľmi sveta organickej a anorganickej hmoty boli okrem iného starí Egypťania a Gréci. Ako prví skúmali otázky súvisiace so štruktúrou a vlastnosťami hmoty: pevných látok, kvapalín a plynov. Grécki filozofi prírody sa vo svojich dielach zameriavali najmä na štúdium zdrojov prahmoty. Už v 5. storočí pred Kristom vytvoril iónsky filozof Leucippus pojem atóm vo vzťahu k prahmote. V jeho výskume pokračoval Demokritos z Abdery. V staroveku chémia úzko súvisela s medicínou a kozmogóniou. Pozorovania ľudského tela priviedli prvých výskumníkov k prevratným objavom súvisiacim so štruktúrou a vlastnosťami látok. Súčasný stav poznania v oblasti fyziky a chémie zozbieral Aristoteles v 4. storočí pred Kristom. Tento grécky filozof bol pokračovateľom myslenia prvých filozofov prírody. V 1. storočí nášho letopočtu Plínius Starší (rímsky spisovateľ) ako prvý zostavil zbierku 37 zväzkov nazvanú Prírodná história. Jeho dielo obsahuje podstatu starovekých vedomostí o javoch vyskytujúcich sa a látkach prítomných v prírodnom svete. Jednotlivé zväzky Plínia pokrývajú medicínske, mineralogické a kozmologické otázky.

Chémia a alchýmia

V nasledujúcich storočiach výskum hmoty rozšírili okrem iných aj Arabi – tvorcovia alchýmie. Dodnes sa považuje za jednu z najfascinujúcejších vied vytvorených človekom. Išlo o disciplínu zameranú na hľadanie predhmoty. Alchymisti (Jabir Ibn Hajian, Rhazes) spojili prvky prírody s prvkami filozofie, aby našli podstatu všetkých vecí. Primárnym cieľom ich výskumu bolo nájsť „kameň mudrcov“, ktorý by premenil obyčajný kov na drahý kov.

Význam slova „chémia“ a vývoj modernej chémie

Zosimos z Panopolisu sa považuje za pôvodcu pojmu „chémia“. Bol to grécky alchymista, ktorý žil v 4. storočí nášho letopočtu. Ako prvý použil slovo chymia v súvislosti so štúdiom hmoty. Skutočná renesancia a počiatky modernej chémie sú v 17. storočí a výskumy anglického filozofa, chemika a fyzika Sira Roberta Boyla. Bol autorom diela Skeptický chymista, v ktorom spochybnil predpoklady prírodných filozofov a navrhol vlastnú, zjednodušenú definíciu prvku a zaviedol metódu kvantitatívneho výskumu. V poslednom polstoročí prispelo k rozvoju vedy o chémii mnoho výskumníkov. Sú to okrem iného:

• Carl Wilhelm Scheele, chemik a farmaceut nemecko-švédskeho pôvodu, priekopník rôznych metód chemickej analýzy, ktorý separoval dusík, kyselinu mliečnu , kyselinu etándiovú a ktorý získal chlór ,
• Antoine Lavoisier, francúzsky chemik, študoval správanie zahriatych látok a podrobil spaľovacie deriváty kvantitatívnej analýze a vysvetlil podstatu spaľovacieho procesu;
• Joseph Priestley, anglický chemik, objaviteľ kyslíka a fotosyntézy.

Samozrejme, zoznam mien vedcov a výskumníkov, vďaka ktorým je stav našich súčasných chemických poznatkov taký pôsobivý, by mal byť oveľa dlhší. Za zmienku stojí napríklad Alessandro Volta, Dmitri Mendeleev, či Maria Skłodowska-Curie.

Chémia – veda so širokým spektrom praktických aplikácií

Bolo by ťažké si predstaviť moderný svet bez úspechov generácií tisícov chemikov. Nie nadarmo sa hovorí, že chémia lieči, vyživuje, bráni a oblieka . Objavy v oblasti chémie nachádzajú veľmi široké praktické uplatnenie. Práve vďaka nim sa nám žije pohodlne. Poznatky o vlastnostiach látky znamenajú, že sme schopní bojovať s chorobami, vyrábať oblečenie, potraviny, čistiace prostriedky a mnohé ďalšie produkty potrebné na dennej báze, ako napr.

• palivo,
• hnojivá,
• kozmetika,
• farbivá atď.

Príklady využitia chémie v podnikaní

Spolu s rozvojom objavov v oblasti chémie bol sprevádzaný rozvoj podnikania a mnohých ziskových odvetví, bez ktorých by moderné svetové ekonomiky nemohli fungovať. Chemické znalosti sú široko využívané v mnohých odvetviach ťažkého a ľahkého priemyslu. Vďaka nej sa rozvíja stavebníctvo, palivový priemysel, elektrotechnický priemysel, ale aj energetika a medicínsky, farmaceutický a plastikársky priemysel.

Chémia dnes: nové smery vývoja

Dvadsiate prvé storočie dokazuje, že chemici nezaspali na vavrínoch. Vedci stále hľadajú odpovede na rôzne otázky o vlastnostiach organickej a anorganickej hmoty. Objavujeme nové prvky (v súčasnosti tzv. transuránové prvky), prebieha výskum využitia chémie v energetike a výrobe obnoviteľných palív. Poznatky o vlastnostiach prvkov tiež kladú základy pre mnohé nové technológie. Tieto technológie umožňujú recykláciu , výrobu obnoviteľných surovín , potravín, odevov a odstraňovanie znečisťujúcich látok z pôdy, atmosféry a vôd. Literatúra: Bronisław Seyda, Dejiny medicíny v obrysoch (Dzieje medycyny w zarysie) , Varšava 1977. Halina Lichocka, História chémie (Historia chemii) , dostupné na: https://depot.ceon.pl/bitstream/handle/123456789/ 12455/historia%20chemii.pdf?sequence=3&isAllowed=y