Hlavné označovanie nebezpečných chemikálií

Právny základ EÚ: nariadenie CLP

Označovanie nebezpečných chemikálií má zmysel len vtedy, ak je všeobecne chápané a jednotné. Na tento účel už roky prebieha na medzinárodnej úrovni úsilie o vytvorenie univerzálneho systému varovania a informácií o rizikách. Najdôležitejšou iniciatívou v tomto smere bol vývoj globálneho harmonizovaného systému klasifikácie a označovania (GHS) zo strany OSN. Je už zavedený vo viac ako 60 krajinách sveta a v roku 2009 ho prijala aj Európska únia. Predtým existujúce označenia nebezpečných látok boli v nariadení CLP nahradené novými, ktoré je teraz normou pre celú EÚ. CLP je skratka pre „klasifikácia, označovanie a balenie“. Toto nariadenie určuje, ako majú byť chemické látky a ich zmesi klasifikované, označované a balené. Dokument okrem iného obsahuje triedy a kategórie nebezpečnosti, ako aj usmernenia na prípravu etikiet výrobkov a ich umiestnenie na obal chemickej látky alebo zmesi. Nariadenie CLP upravuje aj používanie alternatívnych chemických názvov na ochranu duševného vlastníctva a používanie zoznamov látok na trhu.

Klasifikácia nebezpečných chemických látok

Kľúčovým faktorom úspechu systému GHS je dôsledná kategorizácia. Kvôli prehľadnosti boli teda pre chemikálie a ich zmesi vytvorené tri typy tried nebezpečnosti. Toto sú:

• fyzické nebezpečenstvá;
• zdravotné riziká;
• environmentálnych nebezpečenstiev.

Etikety nebezpečných chemikálií musia jasne uvádzať triedu nebezpečnosti. V prvej z vyššie uvedených kategórií to môžu byť napríklad výbušniny, horľavé plyny, samovoľne reagujúce látky a zmesi alebo látky spôsobujúce koróziu kovov. V kategórii ohrozenia zdravia sú okrem iného definované akútna toxicita, poleptanie kože, podráždenie očí alebo mutagenita zárodočných buniek. Samostatnou rizikovou triedou je aj karcinogenita produktov. Okrem toho nariadenie CLP identifikuje chemikálie, ktoré predstavujú riziko pre vodné prostredie a ozónovú vrstvu.

Zásady označovania

Podľa súčasných predpisov je za označovanie nebezpečných látok zodpovedný výrobca, dovozca alebo distribútor. Pred uvedením daného výrobku do obehu musí byť vytvorená etiketa informujúca o nebezpečnosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na látky klasifikované podľa GHS a ich zmesi. Označenie nebezpečnosti pre nebezpečné chemické látky musí byť predovšetkým čitateľné. Prvky štítku by mali zreteľne vyčnievať z pozadia a ich veľkosť a medzery umožňujú ľahké čítanie týchto prvkov. Etiketa by mala byť vyhotovená v úradnom jazyku krajiny, v ktorej sa má výrobok predávať. Nariadenie CLP tiež špecifikuje, aké informácie musia byť uvedené na etikete. Okrem špeciálneho znenia týkajúceho sa nebezpečnosti chemikálie to zahŕňa údaje dodávateľa, údaj o množstve produktu a doplňujúce informácie.

Etikety nebezpečných látok – spôsob poskytovania informácií

Jednotný systém klasifikácie nebezpečnosti tiež špecifikuje, ako by sa mali používateľom poskytovať informácie. Tie obsahujú:

• výstražné piktogramy , tj grafické výstražné značky;
• signálne slová, tj stručné frázy popisujúce úroveň nebezpečenstva;
• výstražné a bezpečnostné upozornenia.

V rámci systému CLP/GHS bolo vytvorených deväť piktogramov vo forme diamantov s červeným okrajom. Každý má ľahko interpretovateľný symbol, ktorý zvyšuje čitateľnosť štítku a priťahuje pozornosť používateľa. Posilňuje to rovnako jasná jednoslovná fráza. V závislosti od závažnosti rizika to môže byť „nebezpečenstvo“ alebo „opatrnosť“. Označenia nebezpečných chemikálií zahŕňajú aj dva typy upozornení na nebezpečenstvo a bezpečnostné upozornenia. Prvá z nich (H-vety) opisuje povahu a závažnosť nebezpečenstva a je skrátená ako štvormiestny kód. Napríklad kód H252 znamená: „látka sa samovoľne zahrieva vo veľkých množstvách; sa môže vznietiť." P-vety označujú odporúčané opatrenia na zníženie rizík spojených s produktom. Predpisy opäť poskytujú štvormiestne kódy, ktoré sa týkajú prevencie, reakcie, skladovania a likvidácie nebezpečnej chemikálie. Všetky vyššie uvedené prvky tvoria zákonom požadované označenie, ktoré optimálne plní svoju výstražnú funkciu. Pomáha to znižovať frekvenciu nehôd a prírodných katastrof. Je v záujme každého zabezpečiť, aby boli nebezpečné látky správne označené!