Trvalo udržateľný rozvoj – prečo je taký dôležitý?

Čo je trvalo udržateľný rozvoj?

Väčšina ľudí si pojem trvalo udržateľný rozvoj intuitívne spája s ochranou životného prostredia. To nie je chyba, ale len prílišné zjednodušenie. V skutočnosti to znamená rovnováhu medzi tromi faktormi civilizačného pokroku: sociálnym, ekonomickým a environmentálnym. Podľa najpopulárnejšej definície je trvalo udržateľný rozvoj spôsob riadenia našej planéty tak, aby blaho moderných ľudí neznamenalo obmedzenie miery uspokojovania potrieb budúcich generácií. Hovorovo povedané, Zem, ktorú nechávame našim deťom, by mala byť minimálne v takom stave, ako keď sme ju dostali od našich predkov. Stojí za to zdôrazniť, že premýšľanie o budúcnosti nemusí znamenať obete alebo obmedzenia v prítomnosti. Cieľom trvalo udržateľného rozvoja je riadiť dostupné zdroje tak, aby boli plne uspokojené potreby modernej spoločnosti. Je to vôbec možné?

Stručná história nápadu

Inšpiráciou pre koncepciu trvalo udržateľného rozvoja bolo obhospodarovanie lesov. Ľudia potrebujú drevo už tisíce rokov a vo veľkej miere ho využívajú. V istom momente si však uvedomili, že kľúčom k prežitiu je nastavenie takého tempa ťažby a výsadby, aby mal les vždy šancu na obnovu. V globálnom kontexte sa trvalo udržateľný rozvoj prvýkrát objavil v roku 1987 ako súčasť správy G. Bruntlanda „Naša spoločná budúcnosť“, predloženej Svetovej komisii pre životné prostredie a rozvoj (WCED). Keďže ide o revolučnú a jednoznačne potrebnú myšlienku, dominovala aj v priebehu konferencie OSN v roku 1992, všeobecne známej ako Summit Zeme v Riu. Jeho ovocím bol známy dokument Agenda 21, ktorý formuloval základné usmernenia pre implementáciu trvalo udržateľného rozvoja vo svete, najmä v kontexte miestneho života. Počas nasledujúcich dvoch desaťročí táto téma len získavala na aktuálnosti a dôležitosti. Na summite v Johannesburgu v roku 2002, známom ako „Rio 10+“, bol pripravený plán partnerstva na dosiahnutie rozvojových cieľov. O desať rokov neskôr, opäť v Riu („Rio 20+“), sa predstavitelia OSN zamerali na inštitucionálny rámec a takzvanú zelenú ekonomiku. Princíp trvalo udržateľného rozvoja bol zahrnutý aj do záväznej Ústavy Poľskej republiky z roku 1997. Podľa článku 5 má usmerňovať činnosť štátu pri zabezpečovaní primeranej ochrany životného prostredia.

Ciele diverzifikovaného rozvoja

Aj tie najkrajšie nápady znamenajú málo, ak sa neodrážajú v činoch. Najnovší dokument OSN, známy ako Agenda 2030, preto formuluje 17 reálnych a konkrétnych cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť v rámci politiky trvalo udržateľného rozvoja. Týkajú sa kľúčových problémov, ako sú:

• zníženie úrovne chudoby, hladu a podpora prosperity zdravia;
• poskytovanie prístupu k vzdelaniu a rodovej rovnosti;
• trvalo udržateľné hospodárenie s vodou a energiou;
• podpora ekonomického rozvoja a znižovanie nezamestnanosti;
• zlepšenie bezpečnosti v mestách;
• boj proti zmene klímy a znečisteniu vody.

Každý z vyššie uvedených cieľov obsahuje podrobný plán implementácie s postulátmi o očakávaných výsledkoch v roku 2030. Zahŕňajú podrobné usmernenia, ako je zníženie úrovne tvorby odpadu a obnova degradovaných oblastí. Medzi ďalšie časti patrí okrem iného aj obmedzenie nelegálnych finančných tokov a ukončenie pytliactva a obchodovania s chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Veľmi dôležitým aspektom súčasného plánu implementácie trvalo udržateľného rozvoja je globálne partnerstvo. Signatári Agendy 2030 sa zaväzujú poskytovať finančnú rozvojovú pomoc, transfer technológií šetrných k životnému prostrediu, ako aj podporovať otvorený a spravodlivý obchod.

Trvalo udržateľný rozvoj v chemickom priemysle

Chemický priemysel bol jedným z prvých na svete, ktorý začal svoje podnikanie zakladať na zavádzaní spoľahlivých a pevných princípov trvalo udržateľného rozvoja. Čisté a bezpečné technológie, moderné environmentálne programy a certifikácia produktov sú len niektoré z opatrení, ktoré majú priblížiť chémiu ekológii. Počnúc prispôsobením sa miestnym a medzinárodným štandardom, cez individuálne stratégie, spoločnosti ako PCC Group implementujú do operačných plánov stále viac environmentálnych aspektov. Vstupom do „zelenej revolúcie“ skupina PCC definovala množstvo dôležitých aspektov udržateľnej výroby, ktoré implementuje vo svojich zariadeniach na chemické produkty. Spomedzi nich možno spomenúť znižovanie produkcie odpadov, obmedzovanie používania škodlivých látok, využívanie energeticky efektívnych výrobných technológií a energie z obnoviteľných zdrojov. V ponuke PCC Group je aj celý rad ekologických produktov , ktoré boli vytvorené v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, medzi ktorými môžeme rozlíšiť najmä produkty PCC Greenline® .

Môžu mať jednotlivci vplyv na trvalo udržateľný rozvoj?

Všetky vyššie uvedené ciele a usmernenia jednoznačne súvisia s činnosťou vlád a medzinárodných organizácií. Môžu mať voľby a zvyky jednotlivca nejaký význam pre trvalo udržateľný rozvoj? Ako sa ukázalo, môžu. Na jednej strane je to inštitucionálny, právny a ekonomický rámec, ktorý určuje život jednotlivca, takže negatívne globálne zmeny možno zvaliť na subjekty, ktoré ich tvoria. Austrálsky vedec MA Kahn vo svojom prejave na Medzinárodnej konferencii o trvalo udržateľnom rozvoji v Manchestri v roku 1995 uviedol zaujímavý príklad týchto vzájomných závislostí. Opísal hypotetického muža z danej geografickej oblasti, ktorý je nezamestnaný, a teda chudobný a sociálne odmietnutý. Zúfalý sa uchyľuje k rúbaniu stromov a ich páleniu, aby prežil. Nasledujú ďalší chudobní ľudia, čo vedie k odlesňovaniu a sterilizácii pôdy. Potraviny vypestované tam obsahujú menej minerálov, takže miestna komunita sa nestravuje dostatočne zdravo na to, aby dokázala čeliť výzvam pokroku a vzdelávania. V dôsledku toho je celý región v ekonomickej stagnácii, čo vytvára ďalšiu nezamestnanosť a chudobu.

Ako môžete prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju planéty?

Predpokladajme, že máte prácu, ste schopní postarať sa o rodinu a poskytnúť svojim deťom primerané vzdelanie. Keďže máte slobodnú vôľu, každý deň robíte rozhodnutia, ktoré sú v rámci stanoveného právneho rámca, no ponechávajú vám veľkú slobodu. Napríklad sa môžete, ale nemusíte riadiť pokynmi pre environmentálny manažment. Implementácia cieľov trvalo udržateľného rozvoja závisí nielen od vlád, ale aj od každodenných rozhodnutí občanov. Môžu chrániť životné prostredie najmä:

• používanie energeticky účinných žiaroviek a zariadení a vypínanie nepotrebných svetiel;
• triedenie odpadu ;
• úspora vody v kuchyni a kúpeľni;
• obmedzenie spotreby mäsa v prospech potravín rastlinného pôvodu;
• výber opakovane použiteľných nádob;
• obmedzenie zbytočných nákupov.

Ekológiou však rola jednotlivca nekončí. V rámci myšlienky trvalo udržateľného rozvoja by vzdelaní a nadaní ľudia pomáhali ostatným zdieľaním svojich vedomostí a zručností. Riešenie miestnych problémov, poskytovanie dobrovoľníckej služby a rozvoj inovatívnych podnikateľských aktivít sú výzvy, ktoré určujú blahobyt danej komunity a jej budúcnosť.

Kritika konceptu trvalo udržateľného rozvoja

Mohlo by sa zdať, že grandióznym predpokladom Organizácie Spojených národov sa nedá nič vytknúť. Kritici však poukazujú na tri najdôležitejšie nedostatky myšlienky trvalo udržateľného rozvoja: je príliš nudná, príliš všeobecná a navyše je príliš neskoro. Samotný koncept podľa oponentov nie je natoľko atraktívny, aby si získal srdcia ľudí. Racionálne riadenie vyčerpávajúcich sa zdrojov nie je príťažlivé pre predstavivosť, rovnako ako myšlienka „menej znečisťovať životné prostredie“. Pozitívnejšie reakcie by zrejme mohli vyvolať plány na „prekvitajúci rozvoj“ alebo ekologickú revolúciu. Nepomáha ani všeobecnosť fráz, ktoré sú pre bežného človeka ťažko interpretovateľné. Trvalo udržateľný rozvoj je často vnímaný ako krásny slogan bez konkrétneho obsahu. Niektorí kritici dokonca navrhujú vzdať sa vízie zlepšenia všetkých aspektov ľudského života a zamerať sa v prvom rade na ochranu životného prostredia. Napokon sa čoraz častejšie objavuje argument, že na trvalo udržateľný rozvoj je už neskoro. Mnohé ekosystémy boli zničené, tisíce druhov nenávratne vyhynuli a klimatické zmeny zašli príliš ďaleko. Možno by sme sa namiesto rozprávania o trvalo udržateľnom rozvoji mali radšej zamerať na prežitie?