Jednou z oblastí, kde sa teraz dá v boji proti klimatickej kríze urobiť najviac, je oblasť digitalizácie. Vývoj nových technológií založených na globálnom webe nám na jednej strane uľahčuje každodenný život, no na druhej strane prispieva k vypúšťaniu obrovského množstva oxidu uhličitého a iných škodlivých nečistôt. Ako sa ukazuje, optické vlákna poskytujú cennú pomoc v boji za čistý vzduch. Umožňujú nám nielen efektívnejšie komunikovať s okolitým svetom, ale zároveň robia používanie webu oveľa ekologickejším. Nie je preto divu, že výraz „zelený internet“ sa väčšinou používa na označenie technológie optických vlákien.
Je internet ekologický?
Podľa najnovších štatistík v súčasnosti pravidelne používa internet viac ako 4 miliardy ľudí na celom svete. Aké percento z nás, obyvateľov webu, uvažuje o tom, či množstvo hodín strávených denne na internete môže negatívne ovplyvniť životné prostredie alebo kvalitu ovzdušia okolo nás? Je to určite nízke číslo, pretože čo môže mať prehliadanie sociálnych médií, posielanie e-mailov alebo nadmerné sledovanie Netflixu spoločné so smogom alebo znečistením riek? Ako sa ukázalo, je to tak, a to dosť veľa. Za posledných 10 rokov sa počet používateľov internetu na celom svete zdvojnásobil a čas strávený online sa neustále zvyšuje. Nie je ťažké uhádnuť, že manipulácia s takým veľkým počtom používateľov si vyžaduje rovnako rozsiahlu infraštruktúru zahŕňajúcu milióny kilometrov káblov, serverovne na ploche celých hektárov a samozrejme všetky druhy sieťových zariadení. Každý z nich využíva na svoje fungovanie energiu, pri ktorej vzniká oxid uhličitý, metán a mnoho ďalších škodlivých plynov.
Vplyv globálnej siete na emisie CO 2
Niekoho to môže prekvapiť, ale údaje naznačujú, že digitálne zariadenia sú zodpovedné za emisie asi 1,5 miliardy ton oxidu uhličitého. Globálne emisie CO 2 sú asi 36 miliárd ton. Je ľahké vypočítať, že internet zanecháva obrovskú uhlíkovú stopu, ktorá je zodpovedná za približne 4 %celosvetovej produkcie oxidu uhličitého. To je nielen viac ako ktorákoľvek krajina na svete (okrem USA, Číny a Indie), ale aj oveľa viac ako letecký priemysel, ktorý je často považovaný za hlavného previnilca, pokiaľ ide o znečisťovanie ovzdušia CO 2 a inými skleníkovými plynmi. plynov. 
Čo je uhlíková stopa?
Mimoriadne populárne slovo posledných rokov, pojem uhlíková stopa označuje celkové množstvo skleníkových plynov, ktoré vypustí konkrétna osoba, firma, zariadenie alebo udalosť. Zahŕňa emisie takých látok, ako sú:
- oxid uhličitý (CO 2 ),
- metán (CH 4 ),
- oxid dusný ( N2O ),
a iné skleníkové plyny, ktorých hmotnosť je vyjadrená v tonách ekvivalentu CO 2 . Podiel lietajúcich lietadiel na globálnej produkcii oxidu uhličitého je približne 2,5 – 3 %ročne, čo predstavuje približne 920 miliónov ton CO 2 . To je o viac ako pol miliardy ton menej, než generuje sieťová infraštruktúra, keďže sa očakáva, že jej príspevok ku globálnym emisiám vzrastie do roku 2025 na 5 %. Nie je náhodou, že bajty sa nazývajú „nový odpad“. Osoba pracujúca v kancelárii „vyprodukuje“ za rok 135 kg CO 2 . Pre porovnanie, rovnaké množstvo oxidu uhličitého vzniká pri cestovaní autom na vzdialenosť viac ako 300 km.
Ako technológia optických vlákien pomáha znižovať emisie?
Web používame dlhšie a využívame ho v čoraz väčšom počte oblastí nášho každodenného života. Mali by sme preto zo starostlivosti o kvalitu ovzdušia a o našu planétu opustiť virtuálny svet? Ako sa ukazuje, nie nevyhnutne. Vzdanie sa tradičných analógových technológií (DSL, ADSL) v prospech technológií z optických vlákien (FTTH) prispieva k výraznému zníženiu globálnych emisií. Prečo je to také dôležité? No, najväčšie množstvá škodlivých plynov produkujú fungujúce sieťové zariadenia, ako sú servery, dátové centrá, prepínače, smerovače a ďalšie prvky telekomunikačnej infraštruktúry. Optické vlákna dnes poskytujú nielen veľmi rýchly, ale aj stabilný a nerušený prenos dát. Týmto spôsobom nie je potrebné používať mnoho ďalších zariadení zodpovedných za prenos informácií v tradičných sieťach. Menší rozsah využívania infraštruktúry má za následok nižšiu spotrebu elektrickej energie, čím sa znižujú emisie CO 2 , metánu a iných škodlivých znečisťujúcich látok. 
Chlorid kremičitý – chemický kľúč k zelenému internetu
Dynamický rozvoj technológie FTTH vedúci k zníženiu emisií oxidu uhličitého by nebol možný bez správnych komponentov a surovín používaných na výrobu modernej internetovej infraštruktúry. Káble z optických vlákien, zodpovedné za rýchly a stabilný prenos informácií, sú vyrobené zo starostlivo vybraných optických vlákien a plastov . Ich technické parametre umožňujú ultrarýchly prenos dát v štandarde určenom pre technológiu optických vlákien . Príkladom suroviny bežne používanej pri výrobe optických vlákien je ultračistý chlorid kremičitý, dostupný v rade PCC Group a používaný napríklad na výrobu predliskov z optických vlákien. Má formu bezfarebnej kvapaliny s ostrým, zreteľným zápachom a je miešateľný s mnohými látkami, ako je kyselina chlorovodíková , petroléter, benzén a chloroform. Okrem bežného použitia pri výrobe optických vlákien zohráva chlorid kremičitý dôležitú úlohu vo fotovoltaike a elektrochemickom priemysle.
Web šetrný k životnému prostrediu? Musí to byť vláknová optika!
Štatistiky a porovnania uvedené v tomto článku ukazujú, že používanie webu nie je neutrálne pre životné prostredie a uhlíková stopa každého používateľa internetu prispieva k vysokým globálnym emisiám CO 2 a iných škodlivých plynov. Nejde však o to, aby sme sa vzdali moderných technológií v našom každodennom živote, ale aby sme si vybrali riešenia, ktoré umožnia čo najviac znížiť znečistenie životného prostredia. Optické vlákna sú jednou z takých možností, takže ak existuje možnosť pripojenia k ultrarýchlemu, spoľahlivému a navyše ekologickému internetu, určite sa to oplatí využiť.
