Lepidlá sú látky, ktoré sa používajú na spojenie dvoch predmetov alebo povrchov pomocou adhéznych mechanizmov, ako je chemická väzba alebo medzimolekulové interakcie.
Lepidlá možno rozdeliť podľa počtu ich zložiek použitých na vytvorenie a vytvrdnutie lepiacej vrstvy:
jednozložkové lepidlá – vytvrdzujú chemickou reakciou vyvolanou vonkajším činiteľom, napr. teplom, vlhkosťou alebo UV žiarením.
viaczložkové lepidlá – vytvrdzujú sa zmiešaním dvoch alebo viacerých zložiek, ktoré spolu reagujú a vytvárajú spoj. Samostatne lepiace zložky nemajú lepiace vlastnosti.
Mechanická pevnosť lepených povrchov je ovplyvnená niekoľkými faktormi, vrátane:
veľkosť a tvar lepených plôch – spoj vytvorený na veľkej ploche s nepravidelným tvarom je odolnejší a pevnejší ako ten, ktorý vznikne spájaním malých hladkých materiálov,
hĺbka prieniku lepidla do podkladu – čím je povrch drsnejší, tým je spoj odolnejší.
vplyv lepidla na lepené povrchy – spoj vytvorený chemickou väzbou medzi zložkami lepidla a materiálom lepenej plochy, je odolnejší ako ten, ktorý vznikne chemickou interakciou medzi komponentmi.
Na trhu je dostupných mnoho druhov syntetických lepidiel , vrátane epoxidových, ftalových, polyuretánových, polyakrylových alebo silikónových lepidiel , ktoré sa používajú napr. na spájanie kovov, keramiky, papiera, dreva, plastov alebo kože.