Alkoholy, vrátane vyšších mastných alkoholov, sú zlúčeniny pozostávajúce z hydroxylovej skupiny a uhlíkového reťazca. Patria sem prírodné a syntetické alkoholy, primárne a sekundárne alkoholy, lineárne a rozvetvené alkoholy, nasýtené a nenasýtené alkoholy, ako aj alkoholy s párnym a nepárnym počtom atómov uhlíka.

Mastné alkoholy obsahujú v reťazci od 10 do 18 atómov uhlíka. V prípade prírodných alkoholov je počet atómov uhlíka párny, zatiaľ čo syntetické alkoholy môžu obsahovať párne a nepárne počty atómov uhlíka. Napriek ich povrchovej a medzifázovej aktivite sa nepovažujú za povrchovo aktívne látky. Používajú sa najmä ako suroviny na výrobu povrchovo aktívnych látok. Medzi mastné alkoholy patrí hlavne laurylalkohol, cetylalkohol, stearylalkohol a oleylalkohol. Ich forma pri izbovej teplote závisí od dĺžky uhlíkového reťazca. Z tohto dôvodu sú niektoré z nich (myristyl, cetyl, stearylalkohol) vo forme vosku, dostupné na trhu ako vločky alebo pastilky. Alkoholy môžu byť oleochemického alebo petrochemického pôvodu. Spôsob získavania oleochemických surovín zahŕňa hydrolytickú separáciu rastlinného alebo živočíšneho tuku. Olej sa zahreje na 300 °C s koncentrovaným roztokom hydroxidu sodného. Alkohol produkovaný pri tejto reakcii sa destiluje spolu s vodou zo sodíkových zmydelnených mastných kyselín, ktoré vznikajú v procese. Ďalšou metódou je redukcia olejov kovovým sodíkom v prítomnosti alkoholu ako zdroja vodíka (napr. butanolu). V prípade petrochemických surovín sa v prvom stupni získavajú základné zložky ako etylén a parafín z ropy alebo zemného plynu a následne sa spracovávajú na vyššie mastné alkoholy.

Reakcie alkoholov a ich derivátov

Vyššie mastné alkoholy podliehajú rovnakým reakciám ako iné primárne a sekundárne alkoholy. Vzhľadom na ich priemyselný význam podliehajú najmä reakciám, ako sú:

• Esterifikácia – za účelom získania esterov voskovej a olejovej konzistencie;
• Sulfatácia, v dôsledku ktorej sa získajú alkylsulfáty a alkylétersulfáty (aniónové povrchovo aktívne látky);
• Polyoxyetylácia, ktorej výsledkom je produkcia neiónových povrchovo aktívnych látok;
• Halogenácia, tj substitúcia alkoholhydroxidovej skupiny halogénom, napr. chlórom, jódom, používaným na syntézu alkylhalogenidov;
• Dehydratácia, ktorá umožňuje získať nenasýtenú zlúčeninu z alkoholu;
• Oxidáciou, pri ktorej v závislosti od štruktúry alkoholov vznikajú aldehydy alebo ketóny a potom organické kyseliny.

Aplikácie alkoholov

Mastné alkoholy sa používajú najmä v kozmetickom priemysle ako neiónové povrchovo aktívne látky. V prípravkoch slúžia ako stabilizátory emulzií (ako olej vo vode, tak voda v oleji), prísady zlepšujúce konzistenciu kozmetických prípravkov, zmäkčovadlá (sú to prípravky, ktoré zvlhčujú pokožku nepriamo vytvorením filmu zabraňujúceho odparovaniu vody), ako aj detergenty. .